Druhá téma

Svadba v Káne (Jn 2, 1-11)     

1. Úvodná poznámka

Rozdelenie  Jánovho evanjelia

• Kniha znamení (kapitoly Jn 1 – 12): opisuje Ježišove znamenia – zázraky, ktorými poukazoval na to, že je skutočne Boží Syn a Mesiáš.
• Kniha slávy (kapitoly Jn 13 – 21): opisuje Ježišovu cestu slávy, teda cestu utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania, ktorými zavŕšil svoje poslanie na zemi a predišiel nás do večnej slávy – aby sme sa tam raz aj my mohli dostať.
• Táto štruktúra Jánovho evanjelia plne zodpovedá cieľu, ktorý mal Ján pri písaní: „… aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene“… (Jn 20,31).

Opis svadby v Káne uzatvára Ján slovami: „Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo svojich znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (v. 11). Táto perikopa teda stojí na začiatku nosnej myšlienkovej línie Jánovho evanjelia – dokázať, že Ježišove zázraky poukazujú na božstvo a mesiášske poslanie Pána Ježiša.

Aj v ďalších statiach Jánovho evanjelia sa opakujú ako refrén tieto motívy: Ježišove znamenia – Ježišova blízkosť s Bohom – uveriť v Ježiša – získať spásu (porov. napr. Ježiš a Nikodém Jn 3; Ježiš a Samaritánka Jn 4; Ježišova reč Židom po uzdravení ochrnutého pri Ovčej bráne Jn 5; Ježišova eucharistická reč Jn 6; uzdravenie slepého od narodenia Jn 9 atď.)

2. Exegéza Jn 2, 1-11

• Prečo išiel Pán Ježiš, jeho matka a jeho učeníci na svadbu v Káne? Kto ho pozval?
• Možno išlo o príbuzenský vzťah medzi Máriou a rodinou svadobčanov
• Ale možný je aj iný scenár:
• Natanael z Kány Galilejskej práve krátko pred touto svadbou spoznal Ježiša a bol ním očarený; iste to bol významný človek v mestečku, veď Ježiš ho charakterizoval ako „pravého Izraelitu, v ktorom niet lesti“; je možné, že Natanael bol v nejakom bližšom vzťahu so svadobčanmi a pozval Ježiša preto, aby hodovanie obohatil o debaty so zaujímavým človekom; Židia si totiž radi pozývali na rozličné hostiny niekoho, kto by stolovanie duchovne obohatil
• Symboly
• Svadba: symbol vzťahu medzi Bohom a jeho ľudom; ženích – symbol Mesiáša; nevesta – symbol Božieho ľudu; svadba symbolizuje aj nové časy – kairos, t.j. mesiášske obdobie
• Voda: symbol očisťovania; symbol novosti
• Víno: symbol mesiášskych čias; symbol hojnosti a radosti – ale aj predobraz Eucharistie

• „Žena“
• V semitskom svete ide o slávnostné oslovenie a nemá to nádych niečoho chladného, opovržlivého, ako by sa to mohlo javiť v našom jazykovom kontexte
• Týmto oslovením (už nie „matka“) Ježiš naznačuje, že prestáva byť podriadený svojej matke Márii a dáva sa na cestu úplnej samostatnosti
• Oslovenie „žena“ nachádzame aj v iných biblických textoch – napr. na kríži oslovuje Ježiš svoju matku ako „žena, hľa tvoj syn …“, čím podčiarkuje slávnostnosť a záväznosť svojho vyjadrenia
• Aj Eva bola označovaná ako „žena“, ale medzi oboma je priepastný rozdiel (Eva stratila výsadu milosti, Mária ju dostala; Eva zhrešila, vzdialila človeka od Boha a poznačila tým celé ľudstvo; Mária akoby rehabilitovala Evu a svojou svätosťou a plnosťou milostí priblížila človeka k Bohu, tým tiež poznačila ľudstvo, ktoré ju bude až do konca čias blahoslaviť)

• „Čo mňa a teba do toho, žena, ešte neprišla moja hodina“ Jn 2,4
• Zdanlivý paradox – vzápätí po týchto Ježišových odmietavých slovách však Mária prikazuje služobníkom „urobte všetko, čo vám povie“
• Evanjelista Ján iste nezachytil detailne celý dialóg Márie a Ježiša, ani rozličné významové odtienky ich mimiky, gestikulácie, tichého vzájomného porozumenia …
• Teologicko-spirituálny rozmer tohto vzťahu matky a syna: matka Mária dokonale chápe Synovo rozmýšľanie a aj časové relácie; matkin príhovor urýchľuje Božie rozhodnutia; Pán Ježiš napokon Máriu poslúchne, zrejme aj vďaka jej príhovoru

• Jeho učeníci uverili v neho Jn 2, 11
• Zatiaľ uverili ani nie tak z osobnej skúsenosti, ale z Písma – oni dobre poznali Písmo a vedeli, že mesiášske časy bude sprevádzať hojnosť vína (porov. Iz 25,6-8); keď Ježiš premenil veľké množstvo vody (okolo 700 l) na kvalitné víno, bolo to pre nich veľmi silné znamenie
• Skutočnosť, že sa toto znamenie odohralo na svadbe (symbol zväzku Boha a jeho ľudu), mala tiež silnú výpovednú hodnotu
• Neskôr nazvali farizeji a zákonníci Pána Ježiš „žráčom a pijanom vína“ – iste aj kvôli tomu, že sa nevyhýbal hostinám; ale on ich svojou prítomnosťou vždy posvätil a pozdvihol

3. Duchovná aplikácia
   • Uverme, že Pán sa o nás detailne stará – aj o množstvo dobrého vína na našich svadbách, aj o iné hmotné dobrá
   • Nemôžeme stavať naše kresťanstvo na extrémoch, ako to robili so svojím náboženstvom Židia:

• Saduceji: žili pohodlne
• Farizeji: presadzovali prehnaný asketizmus
• Ježiš chce, aby naše kresťanstvo bolo radostné, ale pritom triezve; vyvážené a doplnené o eschatologický moment; náš život aj napriek bolestiam a utrpeniu smeruje k večnej svadobnej hostine, k večnej radosti – ku spáse, ktorú nám priniesol práve Boží Syn, Pán Ježiš
• Ježiš Kristus na svadbe v Káne požehnal manželstvo (už prví kresťania videli v tomto príbehu symbol pôsobenia sviatostnej milosti v kresťanskom manželstve)
• Ján evanjelista často uvádza vo svojom evanjeliu čísla, časové údaje … „prvé stretnutie“, „druhé stretnutie“, „na tretí deň“, … akoby tým nepriamo naznačoval túžbu, aby každé stretnutie s Ježišom malo svoje pokračovanie – vyzýva nás to nezostať na jednom mieste, kráčať za Ježišom …