Prvá téma JPII

JÁN PAVOL II. –pápež modlitby

• Stručný prehľad života
  Chronologický sled udalostí života JP 2, ktorý sa začal narodením 18. mája 1920 vo Wadowiciach:
  – pokojný život malého i dospievajúceho chlapca v kresťanskej rodine poznačili predčasné úmrtia malej sestričky, matky a najstaršieho brata;
  – Karol bol úspešný študent a obľúbený dobrý kamarát;
  – spolužitie otca a syna v Krakove počas štúdia polonistiky na Jagelonskej univerzite narušila otcova nečakaná smrť, keď mal Karol 21 rokov;
  – ťaživé roky nemeckej okupácie;
  – prerušené štúdium na univerzite;
  – ťažká práca v kameňolome a v továrni Solvay;
  – herec a básnik;
  – hľadanie povolania;
  – štúdium v tajnom seminári;
  – dokončenie teologických štúdií po skončení vojny;
  – kňazská vysviacka 1. novembra 1946;
  – doktorské štúdium v Ríme ukončené v roku 1948;
  – prvé kaplánske pôsobisko v dedine Niegowić;
  – od roku 1949 pôsobenie vo farnosti sv. Floriána v Krakove;
  – pastorácia vysokoškolskej mládeže a rodín; spolupráca s laikmi;
  – vysokoškolský pedagóg v Krakove a v Lubline;
  – filozof – fenomenologický personalizmus;
  – biskupská vysviacka v roku 1958;
  – menovanie za krakovského arcibiskupa v roku 1963;
  – účasť na II. vatikánskom koncile;
  – spory s komunistickou mocou v Poľsku;
  – menovanie za kardinála v roku 1967;
  – voľba za pápeža 16. októbra 1978;
  – dlhý vyše 26-ročný pontifikát s množstvom novátorských počinov;
  – atentát 13. mája 1981;
  – bohatá publikačná činnosť z oblasti etiky, fenomenologického personalizmu, teológie tela (bol zakladateľom tejto novej teologickej disciplíny);
  – množstvo pápežských dokumentov;
  – vyše sto zahraničných ciest po celom svete;
  – trpezlivé nesenie kríža chorôb a rozličných iných krížov spojených s pontifikátom;
  – odchod do Otcovho domu v predvečer sviatku Božieho milosrdenstva 2. apríla 2005;
  – beatifikácia 1. mája 2011 a svätorečenie 27. apríla 2014.

Sv. Ján Pavol II. je príkladom mimoriadnej aktivity a činorodosti, čo dnešných ľudí veľmi priťahuje. Veď všade okolo seba vidíme veľa biedy a bolesti a určite by sme chceli prispieť k jej zmierneniu. A práve vytrvalá aktivita Jána Pavla II. v konaní dobra môže byť pre nás vzorom. No jeho spolupracovníci a priatelia hovorili o ňom, že okrem aktivity ho charakterizoval aj dar mimoriadnej kontemplácie. Dosvedčujú, že Ján Pavol II. dokázal tieto dve veci obdivuhodne skĺbiť.
Tieto dve stránky jeho charakteru neboli v rozpore; naopak, vzájomne sa dopĺňali.
Zlatou niťou života sv. Jána Pavla II. bol hlboký vnútorný vzťah prežívaný s Bohom aj v tých najbežnejších každodenných situáciách; pričom práve toto ukotvenie v Bohu mu pomáhalo intenzívne prežívať aj vzťahy s ľuďmi a slúžiť im.
Ján Pavol II. bol mimoriadne dobrým a citlivým pozorovateľom každodenného života. Bol hlboko duchovným človekom, priam mystikom, ale zároveň veľmi dobre poznal starosti aj radosti bežných ľudí, manželov, detí, chorých, študentov, robotníkov, lekárov, vedcov. No nielen poznal. On ich dokázal premeditovať v modlitbe, uvažovať o nich a hľadať riešenia problémov. Snáď každý človek, s ktorým sa stretol, pocítil, že počas rozhovoru s ním sa Karol Wojtyła sústreďuje len na neho, pozorne ho počúva, vedie dialóg, prejavuje empatiu a chce pomôcť. Zároveň cítil, že má akési neviditeľné puto siahajúce kamsi nahor. Spolupracovníci Jána Pavla II. poznali tajomstvo jeho strelných modlitieb, ale i modlitebných zápasov, ktoré trvali aj celé hodiny.
Otec nuncius Nowacki spomínal, že na apoštolských cestách býval program nabitý a náročný po fyzickej aj psychickej stránke. Napriek tomu sa stávalo, že Svätý Otec strávil niekedy v modlitbe bez oddychu dlhé nočné hodiny, len aby mohol priniesť do danej krajiny čím účinnejšie posolstvo a pomoc. Mnohokrát až ráno zistili, že jeho posteľ bola neodostlaná, lebo pápež strávil celú noc na modlitbách.
Známe je aj to, že na jeho kľačadlo v domácej kaplnke v pápežskom paláci mu kládli listy s prosbami o modlitby na konkrétne úmysly. Žiaden z nich nezostal nepovšimnutý… Napokon, dokazujú to aj ďakovné listy za vyslyšané modlitby, ktoré mu potom prichádzali z celého sveta. Každé volanie o pomoc našlo miesto v jeho srdci.

Vzťah k Bohu a vzťah k človeku – to boli u sv. Jána Pavla II. spojité nádoby. A v oboch prípadoch išlo o veľmi osobný, úprimný a hlboký vzťah. A vyjadrením tohto vzťahu bola aj modlitba: prostredníctvom modlitby sa spájal s Bohom a prostredníctvom modlitby pomáhal aj ľuďom…