Štvrtá téma JPII

Vianočný paradox

Zamyslenie pre rodiny, kňazov a slobodné sestry
Inštitútu sv. Jána Pavla II. pre manželstvo a rodinu
na slávnosť Zjavenia Pána 6.1.2018

 

Poznáme vianočný paradox?

Dnešný deň na slávnosť Zjavenia Pána ho môžeme spoločne zažiť.

Na jednej strane prežívame ešte betlehemskú atmosféru pokoja a radosti… Akoby sme chceli stále žiť v tejto nikdy sa nekončiacej vianočnej pohode. No na druhej strane počúvame v dnešnej liturgii o mudrcoch, ktorí odchádzajú na náročnú cestu z domu, prežívajú ťažkosti cesty a nájdenie malého Ježiša ich čosi stojí.

Tento vianočný paradox nás upozorňuje, že Vianoce nám nielen veľa krásneho dávajú, ale od nás aj veľa náročného žiadajú. Takto chápal Vianoce vo svojom živote aj sv. Ján Pavol II. On dokázal odpustiť svojmu atentátnikovi a práve počas týchto krásnych sviatkov pokoja a lásky ho navštívil vo väzení.

Ján Pavol II. spomína: „Na Vianoce roku 1983 som navštívil atentátnika vo väzení, dlho sme sa rozprávali. Ako všetci vravia, Ali Agca je profesionálny vrah. To znamená, že atentát nebol jeho iniciatívou, že to vymyslel ktosi iný, že ho ktosi poveril. V priebehu celého rozhovoru bolo jasné, že Alimu Agcovi nedala pokoja jedna otázka: ako sa mohlo stať, že atentát sa nevydaril? Veď urobil všetko potrebné, nezabudol ani na najmenšiu vec svojho plánu. A predsa obeť unikla smrti. Ako sa to mohlo stať? A zaujímavá vec… tento nepokoj ho priviedol k problému náboženstva. Pýtal sa, ako to vlastne je s tým fatimským tajomstvom? V čom spočíva? To bol hlavný bod jeho záujmu, predovšetkým to sa chcel dozvedieť. Je možné, že jeho zvedavé otázky znamenali, že si uvedomil, čo je skutočne dôležité. Zdá sa mi, že Ali Agca pochopil, že nad jeho schopnosťami strieľať a zabíjať je vyššia moc. Začal ju väčšmi vyhľadávať a prajem mu, aby ju našiel.“ 

Sv. Ján Pavol II. úprimne želal nájomnému vrahovi to najlepšie a vyjadril to aj konkrétnym skutkom lásky, lebo chcel odovzdávať prijatú Božiu lásku aj jemu…

Nezabudnime ani my, že Boh nám dal narodením svojho Syna na túto zem oveľa viac, než mu my môžeme dať, a preto by sme sa mali snažiť posúvať štafetu lásky ďalej.

Aby sme lepšie pochopili tento vianočný paradox, zamyslime sa nad Božím slovom z Matúšovho evanjelia:

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazova zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: – A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa; hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.

A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
(Mt 2, 1-12)

V Matúšovej správe môžeme vidieť dve rozdielne skupiny ľudí, ktoré nám ukazujú, ako možno reagovať na príchod Božieho Syna medzi nás.

1.

Prvú skupinu tvoria veľkňazi a zákonníci. Boli to vrcholní náboženskí predstavitelia izraelského národa. Od nich záviselo, akým smerom sa národ bude uberať, ako bude rásť viera ľudu, ako sa bude viera odovzdávať v rodinách.

Vidíme však, že náboženský profil tejto skupiny je veľmi pasívny. Žijú svoje statické náboženstvo. Sú to ľudia bez pohybu. Vedia celkom presne, čo prorok Micheáš píše v 5.kapitole: „A ty Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.“ Poznajú teda Božie slovo o príchode Mesiáša, ale nejdú sa presvedčiť, či sa to už stalo. Neoslovil ich ani strhujúci príklad putujúcich mudrcov z východu. Nejdú sa pokloniť novonarodenému Mesiášovi, nejdú ho uznať a uveriť mu, nenechajú sa vyrušiť zo svojho zabehnutého pohodlia.

Aj v súčasnosti vidíme u mnohých kresťanov čosi podobné; tzv. pasívne kresťanstvo. Začína sa  v rodine. Ako sa prejavuje?

• Chýba kritické myslenie. V dnešnej ťažkej dobe, kde sa mieša dobro so zlom a pravda so lžou, mnohí rodičia podľahnú tomuto trendu doby a nerozlišujú pravdu od klamstva. Nedávajú deťom jasnú orientáciu. Sú pasívni – boja sa pustiť proti prúdu lži, radšej sa nechajú ním unášať.
• Mnohí „kresťanskí“ rodičia sa obávajú pred deťmi modliť a podeliť sa so svojou vierou… Nerozprávajú sa s nimi o skúsenostiach s Bohom (možno ani také skúsenosti nemajú). Sú pasívni – nehýbu sa v smere Božieho slova alebo v duchu usmernení Cirkvi, napr. pápeža Františka alebo svojich duchovných otcov.

Dôsledky – konkrétne príklady:

• Rodičia prihlásili svoje dve dcéry na cirkevné gymnázium. V ich rodine sa síce chodievalo v nedeľu do kostola, ale o náboženských veciach sa veľmi nehovorilo. Štúdium na cirkevnej škole považovali rodičia za dobrý prostriedok výchovy svojich detí. Po krátkom čase ich však 15 a 16-ročné dievčatá prekvapili. Oznámili im, že odteraz nebudú chodiť do kostola na protest proti tomu, že ich prinútili ísť na cirkevnú školu. A ani nechodia … Rodičia rezignovali a nechávajú dcéry konať, ako si zaumienili. Aj tak môže vyzerať pasívne kresťanstvo.
• V januári bol pohreb 17-ročného študenta, zhodou okolností z toho istého cirkevného gymnázia. Pár dní po skončení vianočných prázdnin ho našli obeseného… Pochádzal z kresťanskej rodiny. Nepoznáme všetky okolnosti tohto prípadu, za otázku však stojí: ako sa komunikovala viera v tejto rodine? Prečo pár dní po skončení najradostnejších kresťanských sviatkov nevidel chlapec východisko zo svojich problémov? Ako my komunikujeme o svojej viere a o nádeji, ku ktorej sme povolaní?

ooo

Herodes predstavuje iný typ človeka pasívnej viery. Jemu ide o vlastnú moc a postavenie; kvôli tomu je veľmi aktívny, dokonca je ochotný aj zabíjať. V posolstve mudrcov a v správe z Micheášovho proroctva vidí ohrozenie svojho trónu. Tento starý lišiak zareaguje pred mudrcmi herecky a požiada, aby mu dali vedieť, keď nájdu novo narodeného kráľa, vraj aby sa mu poklonil… My však vieme, o čo mu ide…

Herodes sa sám smerom k Mesiášovi nepohne. On necíti potrebu zmeniť svoj život. On si ho chce zakonzervovať podľa svojej predstavy a kvôli tomu manipuluje s ostatnými a zabíja tých, ktorí mu pripomínajú Božie veci.

Aj v súčasnej dobe sa okolo nás nachádza množstvo Herodesov, ktorí zabíjajú vieru v srdciach detí, mladých aj dospelých kresťanov. Stačí sa zamyslieť napr. nad vianočnými trhmi, ktoré napĺňajú Vianoce úplne iným obsahom. Takéto akcie potláčajú kresťanský charakter Vianoc; chcú súčasným ľuďom povedať, že Vianoce duchovného typu sú prežitok. Aj takto sa buduje pasívny druh kresťanstva. Tragédiou je, keď sa v srdci kresťana Vianoce stanú len komerciou, len hedonistickým zážitkom a zabudne sa na pravý zmysel Pánovho narodenia.

 

Príklad:

• Mikulášska slávnosť 2017 v Trnave na Námestí sv. Mikuláša… Organizátori slávnosti pozvali skupinu v historických kostýmoch, ktorí prišli na koňoch. Veľké množstvo detí ohúrili farebnými oblekmi a hlučnou muzikou. Mladý muž v kostýme Mikuláša kričal do mikrofónu o tom, ako je rád, že vidí toľko detičiek a že im doniesol veľa sladkostí. Predstavil svojich kamarátov škriatkov, čertíkov, anjelikov, s ktorými celé leto pripravoval pre deti balíčky so sladkosťami… Nepadlo ani slovo o biskupovi Mikulášov a o jeho dobrých skutkoch, deti nedostali žiadnu morálnu motiváciu, všetko sa sústredilo na rozdávanie sladkostí.
• Kancelária akejsi slovenskej firmy a v nej tri ženy – kolegyne… Jedna z nich sa sťažuje, že sa dostali v rodine do zlej situácie. 15-ročná neter otehotnela a oni nevedia, čo robiť. Jedna z kolegýň sa čuduje: „Vy neviete, čo robiť? Snáď si má dievča zničiť život na začiatku? A vy s ňou? Povedz jasne svojej sestre, že pre jej dcéru je len jedno riešenie – potrat!“ Kolegyňa zádumčivo prikyvuje: „Asi áno…“ Tretia prekvapene zvolá: „Dievčatá! A to si hovoríte kresťanky? A piate Božie prikázanie vám nič nehovorí? Ak si už dievča pokazilo život smilstvom, tak nedovoľte, aby v tom kazení ešte pokračovala vraždou! Treba jej pomôcť niesť dôsledky a naučiť sa, že z každej ťažkej situácie sa s Božou pomocou dá nájsť východisko…“

ooo

2.

Druhú skupinu ľudí v Matúšovom texte tvoria mudrci. Pre nás kresťanov reprezentujú aktívne kresťanstvo.

Boli to vzdelanci (mágoi), ktorí pochádzali možno z Perzie alebo Arábie. Vo svojej krajine požívali úctu a boli bohatí. Ich karavána vzbudila v Jeruzaleme veľký rozruch; a dary, ktoré priniesli, mali v tom čase veľkú hodnotu.

Po duchovnej stránke ich charakterizuje 5 odvážnych krokov, ktoré z nich robia vianočných ľudí, čím sú pre nás príkladom:

• Zanechajú staré veci a s odvahou idú hľadať čosi nové.

Pápež František na Vianoce 2017 hovoril o náboženskom dynamizme, ktorý nutne predpokladá, že budeme vedieť strácať.

Chápeme tento prvý krok? Vykročili sme odvážne na tieto Vianoce? Opustili sme niečo zo svojho osobného života či rodinných tradícii, aby sme sa otvorili viac pre pravý zmysel Vianoc?

Matka Tereza bola ženou, ktorá urobila veľký krok vo svojom živote, lebo zanechala pohodlný spôsob života rehoľnice v uzavretom zabezpečenom kláštore, kde sa venovali len deťom z bohatých rodín. No ona išla radšej do neznáma slúžiť tým, ktorí to najviac potrebovali.

• Mudrci sa nedali zlomiť a znechutiť nezáujmom Jeruzalemčanov.

A čo naše časté znechucovania? Naša slabá viera v mocného Boha, keď sa nám zatrasie životný konár? Don Bosco povedal túto známu vetu: „Len veselo ako vtáča, ktoré neprestane spievať ani vtedy, keď sa mu zatrasie pod nohami konárik. Vie predsa, že má krídla.“

Aktívny kresťan žije v dôvere, že máme mocného Boha a môžeme žiť v jeho mocnej ruke. Aktívny kresťan koná, slúži, riskuje, zdiera sa v službe – a hoci má niekedy obavy, nenechá sa odradiť od tejto životnej cesty. Takto myslí a koná aj kafarnaumský otec z Jánovho evanjelia (porov. Jn 4, 46-54): „Verím, Pane, pomôž mojej nevere…“

• Mudrci hľadajú hviezdu.

Pápež František na slávnosť Zjavenia Pána 2018 hovoril o hviezde, ktorú spozorovali mudrci od východu: „Toto je východiskový bod. Môžeme sa však pýtať, prečo videli hviezdu len mudrci? Možno preto, že len málokto pozdvihol oči k nebu…“

Zamyslime sa preto, či dokážeme dvíhať hlavu od svojich prízemných starostí? Máme zmysel aj pre Božie veci alebo len pre tie, ktoré sa týkajú nášho bezprostredného každodenného prežitia?

Pápež František sa ďalej pýta, prečo hviezdu nasledovali iba mudrci? „Prečo z tých, ktorí dvíhali pohľad k nebu, mnohí ďalší nenasledovali hviezdu – tú ´jeho hviezdu´ (Mt 2,2)? Možno preto, že to nebola do očí bijúca hviezda, jagajúca sa viac než tie ostatné. Ako hovorí Evanjelium, bola to hviezda, ktorú mudrci videli vychádzať (porov. v. 2.9). Ježišova hviezda neoslepuje, neomamuje, ale jemne pozýva. Môžeme si položiť otázku, akú hviezdu si v živote vyberáme. Existujú oslnivé hviezdy vyvolávajúce silné emócie, ktoré však neudávajú smer cesty. Tak je to s úspechom, peniazmi, kariérou, poctami či potešeniami vyhľadávanými ako cieľ existencie. Sú ako meteorit: chvíľku žiaria, no čoskoro sa roztrieštia a ich ligot zmizne. Sú to padajúce hviezdy, ktoré zvádzajú na falošnú dráhu namiesto toho, aby udávali smer…“

Hviezda má byť pre nás svetlom. Boh nám ju posiela. Žiari z Božieho slova, z učenia Cirkvi, z udalostí, ktorými sa nám Boh prihovára. Záleží od nás, či sa naladíme na jej frekvenciu a či teda bude jej svetlo pre nás usmernením…

 

• Mudrci prichádzajú do domu a poklonia sa novonarodenému kráľovi

Predpokladá sa, že čas, v ktorom mudrci prichádzajú do Betlehema, bol asi do dvoch od narodenia Ježiša. Tento časový údaj nám napovedá informácia, že Herodes dal pozabíjať chlapcov „od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov“ (Mt 2,16).

V evanjeliu sa ďalej hovorí, že mudrci vošli „do domu“. Predpokladáme, že po skončení sčítania ľudu sa Jozefovi podarilo zohnať vhodnejší príbytok pre Máriu a malého Ježiša.

Mudrci teda prichádzajú po dlhom putovaní do skromného príbytku, kde vidia malého, asi dvojročného chlapčeka s jeho chudobnými rodičmi. Oni, bohatí a vážení muži svojej krajiny, spoznali v malom dieťati kráľa, záchrancu sveta. „Padli na zem a klaňali sa mu…“ Nevieme, aké slová si vymenili s Jozefom a Máriou; nevieme, ako prebiehalo toto stretnutie; nevieme, či sa pritom odohralo niečo mimoriadne. Ale isté je, že mudrci prejavili veľkú pokoru a veľkú vieru … Zrejme museli zanechať svoju predstavu o novonarodenom kráľovi (veď ho najprv hľadali v kráľovskom paláci v Jeruzaleme), uveriť malému dieťaťu a pokloniť sa mu.

Všetci tí, ktorí dosahujú „životné Mont Everesty“, dosahujú túto výšku len vďaka pokornému uznaniu, že je niečo alebo niekto, čo ich presahuje. A kvôli tomuto presvedčeniu dokážu aj niečo vytrpieť a prekonať, dokážu putovať a strádať, dokážu obetovať sa a darovať.

Naša viera nás musí niečo stáť… Zamyslime sa, či netúžime po bezproblémovom kresťanstve… Dokážeme spracovať skryté alebo otvorené posmešky kvôli našim kresťanským postojom? Ako prijímame životné problémy? Pokojne a s pokorou ako dar od Boha? Alebo reptáme, nedokážeme prijať zmeny svojich predstáv? Vieme vypozorovať v ťažkostiach príležitosť na to, aby sme nimi slúžili nášmu Pánovi?

• Mudrci odovzdali dary – zlato, kadidlo a myrhu.

Viacvrstvovú symboliku týchto darov zrejme poznáme.

Zlato znamená bohatstvo a symbolizuje úctu, ktorá Ježišovi patrí ako Kráľovi vesmíru. Ale zároveň symbolizuje aj almužnu, teda lásku, ktorú nám Ježiš priniesol a ktorú by sme my mali odovzdávať ďalej.

Kadidlo, ktoré sa používalo a používa pri náboženských obetách a modlitbách, symbolizuje Ježišov božský majestát; modlitbu; osobný vzťah k Bohu.

Myrha bola vzácna rastlina, z ktorej sa lisoval drahý olej využívaný v liečiteľstve, ale aj pri pohrebných obradoch. Symbolizuje utrpenie a smrť, ktorú Ježiš podstúpil za naše vykúpenie, ale zároveň aj liečivú silu jeho obety pre nás všetkých.

Dary od mudrcov mali v tej dobe obrovskú finančnú hodnotu. Možno predpokladať, že Svätá rodina ich použila aj na svoj útek do Egypta.

Mudrci teda okrem viery a pokory prejavili voči dieťaťu aj veľkú štedrosť. Táto črta by mala charakterizovať aj nás kresťanov. Naša kresťanská aktivita sa prejavuje pohybom smerom k tým, ktorí potrebujú nejakú pomoc; prejavuje sa aj štedrosťou. Istým druhom štedrosti je obetovanie svojho času, svojich síl, svojej námahy pre dobro blížnych.

Aké je moje kresťanstvo? Som štedrý? Dokážem strácať sám seba, aby som vedel s láskou poslúžiť iným? Dávam sa rád do služby, alebo pred ňou radšej utekám do svojho pohodlnejšieho sveta? Je moje kresťanstvo pasívne alebo aktívne?

ooo

• Príkladom aktívnej mladej kresťanky je Mária, ktorej príbeh nie je neznámy. Ide o vysokoškoláčku, ktorá asi pred dvoma rokmi v lete na sviatok sv. Anny bola s celou rodinou na púti v Kluknave. Vtedy sa pútnickým miestom prehnala letná búrka. Mária sa držala s mamou a otcom v tesnej blízkosti. Mama práve hovorila, aká je šťastná, že bola pred chvíľou na svätej spovedi. V tom momente však nečakane udrel do skupinky ľudí blesk. Jej matku okamžite usmrtil, Mária a jej otec boli zranení a hospitalizovaní.  Ostatní súrodenci stáli opodiaľ a vyviazli bez zranení.

      Nasledujúce obdobie v živote celej rodiny bolo veľmi náročné. Mladá Mária však dostala v rodine vieru, ktorá v tejto kritickej dobe už prinášala ovocie. Pochopila, že mama bola na stretnutie s Pánom pripravená, veď zomrela len niekoľko minút po sviatosti zmierenia. Prijala toto ťažké Božie rozhodnutie a ako najstaršia zo súrodencov začala matku v rodine nahrádzať. Okrem štúdia sa s odvahou viery pustila do všetkých domácich prác a povzbudzovala mladších súrodencov aj otca.

ooo

Ktosi povedal, že slávnosť Zjavenia Pána je druhý dych našej viery; veď Vianoce sa skončili a my sa dostávame opäť do všednosti bežných dní. Zjavenie Pán nám však pripomína, aby sme nezabudli na ten veľký dar, ktorý sme pred pár dňami dostali od nášho nebeského Otca. Uvedomme si, že Vianoce nám veľa dali – ale aj veľa požadujú…

Čo konkrétne v mojom živote?

Skúsme sa preto pohnúť ako mudrci; putujme vytrvalo aj napriek prekážkam
a ťažkostiam. Nebuďme pasívni pozorovatelia života uzavretí do svojho pohodlia, ale snažme sa byť aktívni kresťania, ktorí prijatý dar Božej lásky odovzdávajú svojim blížnym. Príkladom nech je nám aj sv. Ján Pavol II.

Amen.