DUCHOVNÁ OBNOVA – MÁJ 2022
DOBRÝ PASTIER
Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene
a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. …
Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“ Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“ (Jn 10, 1-15.23-30)
Milí bratia a sestry, milé rodiny!
V máji prežívame radostné veľkonočné obdobie, v ktorom sa nám v liturgii viackrát objavuje motív Dobrého Pastiera. Napriek tomu, že v reálnom živote 21. storočia je obraz pastiera skôr čímsi archaickým, v duchovnom živote nám prináša mnohé inšpirácie.
Oslovuje nás aj dnes, kedy na jednej strane prežívame radosť z ústupu pandémie (síce len opatrnú), ale zároveň aj rastúce obavy o budúcnosť Európy. V Cirkvi sa preto snažíme pochopiť, aké má poslanie v súčasnej dobe pri týchto zmenách a chceme správne pochopiť aj odkazy Familiaris consortio a Amoris laetitia pre súčasnú rodinu.
Prosme Dobrého Pastiera, aby nás bezpečne a v dôvere viedol po svojich cestách v spleti rôznych názorov a udalostí, aby sme mohli s istotou kráčať za Kristom.
Milí bratia a sestry, posielam Vám toto zamyslenie o Dobrom Pastierovi, ktoré ma v tejto súvislosti veľmi oslovilo.
♠
Úvod
Snáď mi dáte za pravdu, že okolo nás je množstvo nepochopiteľných životných príbehov, ktoré si ani nevieme vysvetliť.
Napr. na východnom Slovensku zomrel cez covid 40-ročný kňaz. Ľudia si hovorili: „Prečo ho Boh nezachránil? Veď to bol horlivý kňaz a mohol ešte urobiť toľko dobra!“
V Leviciach náhle bez rozlúčky zomrela rodičom slobodná 30-ročná dcéra, ktorá mala pred sebou úspešnú budúcnosť a skvelé plány. „Kde bol Boh, že ju neuchránil pred smrťou, aby tie plány uskutočnila?“
A čo má povedať manželka či manžel, keď im choroba alebo havária berie manželského partnera a dieťa v najkrajších rokoch života? „Ako keby sa Boh o nás nestaral….“
Sú to otázky, na ktoré nevieme jasne odpovedať.
My veriaci sa ich snažíme prijať vo viere, ale svet v týchto boľavých životných situáciách obvykle hlasno kričí: „Čo je to za Dobrého Pastiera, keď sa nestará o svoje ovce?!“ Alebo: „Kde je ten váš dobrý Boh, keď dopúšťa toľko zla?!“
Toto sú časté výčitky Bohu od neveriacich ľudí dnešnej doby a niekedy aj od veriacich. Ako je to teda?
Božie slovo nám na tieto boľavé otázky odpovedá.
♠
Dobrý pastier
Sme v 10. kapitole evanjelistu Jána, ktorý tu rozoberá jedno zo svojich dvoch podobenstiev. (Ján uvádza vo svojom evanjeliu iba dve podobenstvá: o Dobrom pastierovi
a o viniči a ratolestiach).
- Dobrý Boh nám v ňom predstavuje seba samého ako láskavého Pastiera, ktorý nás chce ubezpečiť o svojej láske. Prezentuje sa ako Pastier, ktorý pozná svoje ovce. Výraz poznať vo Svätom písme znamená milovať, objať, dokazovať lásku … (Už v knihe Genezis čítame, že Adam poznal svoju ženu Evu; teda miloval ju a objal ju.)
Aktivita Boha ako láskavého Pastiera je zjavná. Veľmi dobre túto vlastnosť reprezentuje Ježiš počas svojho pozemského života. Spomeňme si, aký bol Ježiš empatický ku každému; či to bola Petrova svokra, ktorú uzdravil z horúčky… alebo manželia v Káne, pri ktorých sa postaral, aby im nechýbalo víno… alebo oslovil nešťastnú Samaritánku pri Jakubovej studni… zastal sa ženy pristihnutej pri cudzoložstve… alebo to boli mnohí chromí, slepí, hluchí, malomocní, posadnutí, ktorých uzdravoval a objímal… A napokon prijal do svojho kráľovstva aj kajúceho lotra na kríži v poslednom okamihu jeho života…
Taký bol náš Pán.
A čo my? Poznávame Boha ako Dobrého Pastiera? Cítime jeho lásku na svojom živote, na svojom kňazskom povolaní, na svojej rodine?
Zamyslime sa nad sebou, či dosť pozorne vnímame udalosti života: Vidíme Božie objatie za tým, keď sa nám darí; keď sme nedotknutí nejakou krízou alebo sa nám podarilo z nej dostať; keď máme vo farnosti alebo v rodinách harmóniu; keď prežívame radostné chvíle s manželom a deťmi; keď nás obišlo hroziace nešťastie…?
Či vieme počúvať a vidieť Božie oslovenia?
Svätý Otec František sa tiež dotkol tejto témy na Nedeľu Dobrého Pastiera. Počúvanie Boha spojil s počúvaním blížneho:
„Dnes sme zahltení slovami, uponáhľaní tým, že musíme stále niečo hovoriť, bojíme sa ticha. Ako ťažko nám padne vzájomne sa počúvať! Vypočuť druhého až do konca, nechať ho vyjadriť sa, počúvať v rodine, počúvať v škole, počúvať v práci, a dokonca aj v Cirkvi! Ale
u Pána je potrebné predovšetkým počúvať. On je Slovo Otca a kresťan je dieťa počúvania, ktoré je povolané žiť s Božím slovom na dosah. Pýtajme sa dnes sami seba, či sme deťmi počúvania, či si nájdeme čas na Božie slovo, či venujeme priestor a pozornosť svojim bratom a sestrám. Či vieme načúvať tak, aby sa ten druhý mohol vyjadriť až do konca, bez toho, aby sme ho prerušili. Kto počúva druhých, vie počúvať aj Pána, a naopak. A zažíva niečo veľmi pekné, a to, že Pán sám nás počúva: počúva nás, keď sa k nemu modlíme, keď sa mu zverujeme, keď ho vzývame.“
♠
- Druhý obraz o Dobrom pastierovi nám približujú verše 9-13. Poukazujú na to, že Dobrý pastier vyvádza svoje ovce na dobrú pašu, každú ovcu volá po mene, dáva jej, čo potrebuje a vychováva ju. A všetci vieme, že Ježiš naozaj takto formoval apoštolov a učeníkov. Sýtil ich dobrými vecami, ukazoval im, čo je dobré, a čo je zlé a oni preto išli za ním. Počúvali jeho hlas, lebo ho spoznali ako starostlivého, Dobrého Pastiera.
Dá sa aj o nás povedať, že ideme za Kristom, ktorý nám dáva dobrý pokrm, ktorý nám ukazuje cestu, pravdu a život? Nie je to skôr naopak? Svet nám ukazuje svoje cesty a my sa niekedy necháme pomýliť. Nasledujeme falošných pastierov a falošných prorokov.
Čo nám vlastne ponúkajú?
„Byť mladý, zdravý, bohatý, mať sa dobre a užívať si život.“ Ale to je nereálne!
Povedzte, bratia a sestry, koľko je pomýlených ľudí, ktorí túžia len po tom. Koľko je medzi nami nadaných mladých chlapcov a dievčat, ktorí však nemajú základné poznanie správnych hodnôt, ako je: úcta k životu; láska spojená s obetou; srdce otvorené pre darovanie a odpúšťanie; túžba po duchovných veciach – po modlitbe, po hľadaní Boha vo Svätom písme a v Eucharistii a či túžba po spoločenstve veriacich priateľov… nehovoriac o strate životných kritérií aj u kresťanov stredného veku, manželov či rodín. Aký je hlboký úpadok kresťanských hodnôt!
Kam sa to vytratilo?
Nemecký detský psychológ Michael Winterhoff vidí príčinu v nesprávnej rodinnej výchove. Hovorí, že v posledných desaťročiach sa k základným hodnotám (ne)vychováva v rodine, a to už u tých najmenších:
„Súčasní rodičia vychovávajú generáciu narcistov a egomanov… čítajú svojim deťom z očí každé prianie… deti si potom navyknú, že sa všetko bude točiť okolo nich a okolo uspokojovania ich potrieb…
Prednedávnom deti, ktoré prichádzali do prvej triedy, boli zrelé pre školu. Dokázali obsedieť 4 hodiny na stoličke, počúvať a akceptovať to, čo povedala učiteľka. Dnes sú deti orientované na vlastné chúťky, vyhýbajú sa akejkoľvek námahe. Nie sú schopné sledovať učebnú látku, veď sa nikdy nenaučili ticho sedieť, počúvať, alebo robiť niečo, na čo nemajú žiadnu chuť. Deti sa stávajú neschopnými života, neschopnými zrelých vzťahov. Mnohí z nich už ako dospelí stále zostávajú sedieť mamičke a ockovi na kolenách.
Je pochopiteľné, že rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie… Ale ani rodičia už nemajú správnu hierarchiu hodnôt, a preto kráčajú po nesprávnej ceste za falošným ´dobrom´ pre svoje deti“.
Ďalší príklad podobného nezdravého prístupu: Napr. v Rakúsku majú byť v materských škôlkach zriadené kaviarne: zdôvodňuje sa to ako podpora individuality, aby deti neboli nútené jesť naraz a spolu, keďže každé dieťa je hladné a smädné v inom čase…
♠
Bratia a sestry, toto nie je výchova k zrelému človečenstvu a kresťanstvu. A dôsledky toho dnes už vidíme všade okolo seba – v našich rodinách, v najbližšom okolí, v školách, na pracoviskách, v politike …
Uverme však, že Dobrý Pastier nám stále dáva dostatok múdrych rád v Božom slove, cez skúsenosti Cirkvi aj cez kresťanských odborníkov. A znova musíme zopakovať – nie Boh je na vine, ak sa dejú okolo nás zlé veci. Sme to my, ktorí nekráčame za Dobrým Pastierom…
- Evanjelista Ján spomína tretí obraz Dobrého Pastiera, ktorý si bude chrániť ovce a „dá im večný život“, ak ho budú vo viere poslúchať a pôjdu za ním, a nie za falošnými pastiermi. Také ovce mu nikto nevytrhne z ruky a takýmto verným ovciam sľubuje večný život, lebo počúvali jeho hlas, a nie hlas falošných pastierov.
Bolo leto a mladí z Bratislavy si spravili výlet na Poľanu. Počas túry zbadali pastierov s ovcami a ktosi povedal: „Poďme skúsiť, či to platí, že ovce idú za svojím pastierom.“ Mladý chlapec príde k bačovi a hovorí mu: „Je to pravda? Vyskúšajme to! Požičali by ste mi svoju čapicu, kabanicu a palicu – či pôjdu za mnou?“ A chlapec oblečený v bačových šatách sa postavil pred stádo a zakričal, ako ho to bača, učil: „Ha hó!“ Ale ovce sa nepohli. Skúsil to druhýkrát a silnejšie. Dve ovce sa zdvihli a pomaličky išli za falošným pastierom. A keď zavolal tretí raz, zdvihli sa ešte dve-tri a kráčali za ním. Chlapec prišiel k bačovi a víťazoslávne mu povedal: „No vidíte, nie je to celkom tak. Idú aj za cudzím pastierom.“
No starý bača odpovedal: „Nemáš pravdu, chlapče. Ja ich dobre poznám. Zdravé ovce počúvajú hlas svojho pastiera a za cudzím nejdú. Tie ovce, ktoré išli za tebou, boli choré…“
Záver
Po pohľade na Dobrého Pastier povedzme úprimne, či máme právo Ježišovi – Dobrému Pastierovi – niečo vyčítať. Určite nie. Skôr si priznajme, že my sme choré ovce. Prečo?
Pýtajme sa, či toto nie je prejav chorej výchovy a chorých vzťahov:
- Ak sa v rodine nevychovávajú deti a mladí k úprimnému vzťahu k Ježišovi Kristovi… (Kňaz sa pýta detí v škole: „Prečo ste neboli v nedeľu v kostole?“ – A odpoveď: „Rodičia povedali, že majú veľa práce, sú unavení a do kostola sa nepôjde.“)
- Ak dieťa nevidí príklad úprimnej viery a lásky v rodine…
- Ak sa rodičia stále hádajú a nevedia si odpustiť…
- Ak sa v rodine kriticky hovorí o všetkom a všetkých okolo nás…
- Ak sú základnou témou všetkých rodinných debát peniaze a stále výčitky, že ich je málo …
- Ak sa neriešia vo viere dlhodobé toxické vzťahy so súrodencami, s dospelými deťmi, svokrovcami, susedmi…
A naopak: aké je to krásne, keď sa v rodine číta Božie slovo; keď rodina chodí na svätú omšu aj v týždni; keď sa jej členovia snažia vytvárať krásne malé spoločenstvo plné lásky, odpúšťania, dobroty srdca; keď sa vedia podeliť so svojimi darmi a dokážu s vďačnosťou oceniť aj lásku druhých; keď vychádzajú zo svojej rodiny k iným, ktorí potrebujú nejakú pomoc – duchovnú alebo hmotnú…
S takýmto vzťahom k Dobrému Pastierovi dokážeme s pokojom a dôverou prijať aj boľavé udalosti života, ktoré sme spomínali na začiatku tejto úvahy. Dobrý Pastier nás vedie k týmto výzvam. Ďakujme mu za to a nasledujme ho. Veď vieme, že náš Boh je starostlivý a plný lásky. On je Láska sama…
Modlime sa:
Ježišu, Dobrý Pastier, daj, aby sme ťa počúvali. Daj, aby sme túžili ísť aj za tými, ktorých nám posielaš ako dobrých pastierov tu na zemi. A daj, aby sme sa s nádejou pozerali do večnosti, kam nás vedieš, a kráčali tam aj s bratmi a sestrami, ktorí žijú vedľa nás. Amen.