Prvá téma

 „Učiteľ, kde bývaš“  

1. Úvod do Jánovho evanjelia (možno doplniť zo skrípt)

• Corpus Ioanenum – všetky novozákonné spisy, ktorých autorstvo sa pripisuje sv. Jánovi apoštolovi: Evanjelium podľa Jána; Prvý Jánov list; Druhý Jánov list; Tretí Jánov list; Zjavenie apoštola Jána
• Biblická veda v posledných desaťročiach polemizuje o autorstve štvrtého evanjelia; niektorí biblisti tvrdia, že autorom nie je sv. Ján, ale niektorý z jeho žiakov
• Podľa slovenského biblistu prof. Jozefa Heribana (aj mnohých ďalších) je skutočným autorom štvrtého evanjelia naozaj apoštol Ján, od ktorého pochádza osobné svedectvo zachytené v evanjeliu. Konečnú redakciu tohto spisu však mohol upraviť jeho žiak.
• Cieľ Jánovho evanjelia: „Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene“ (Jn 20, 31). Hlavné teologické posolstvo je teda pravá viera v Ježišovu osobu a jeho poslanie. V tom období sa už totiž začali šíriť prvé kristologické a soteriologické bludy a Jn evanjelium ich malo vyvrátiť a povzbudiť všetkých veriacich kresťanov (tak židokresťanov, ako aj pohanokresťanov) vo viere v Božieho Syna, ktorý prišiel na tento svet, aby sa zjavil všetkým ľuďom.
• Čím sa odlišuje Jánovo evanjelium od ostatných troch synoptických evanjelií (Mt, Mk, Lk)?
• Sýnopsis (gr.)=celkový pohľad, prehľad. Štruktúra a chronológia troch synoptických evanjelií je zhodná.
• Avšak štvrté – Jánovo – evanjelium má odlišnú štruktúru, obsah a teologické chápanie, ako aj výklad Ježišových skutkov a slov.
• Jánovo evanjelium zachytáva Ježišovo verejné pôsobenie rozložené do obdobia troch rokov – opisuje posledné tri Veľké noci z Ježišovho života (synoptici kladú opis všetkých udalostí Ježišovho života do jedného roka).
• Evanjelista Ján uvádza Ježišove slová vzťahujúce sa na nebeské a duchovné veci, ktoré však jeho poslucháčmi bývajú často chápané pozemsky a materiálne: Nikodém (narodenie z vody a Ducha), Samaritánka (voda), živý chlieb …
• Postavy, ktoré sa v Jánovom evanjeliu stretnú s Ježišom, prechádzajú procesom postupného rastu vo viere: Nikodém, Samaritánka, Mária pri vzkriesení Lazára, apoštol Tomáš. Tým sa tieto postavy stávajú vzorom rastu vo viere v Ježiša ako Božieho Syna, ktorá sa rodí v pochybnostiach.
• Preto sa Jánovo evanjelium primárne zameriava na dôkazy Ježišovho božstva.
• Celé Jánovo evanjelium možno rozdeliť na dve časti, podriadené tomuto cieľu: Prvá časť evanjelia (Jn 1-12) sa nazýva aj „Kniha znamení“, lebo obsahuje 7 Ježišových znamení: Svadba v Káne (2,1-11); uzdravenie syna kráľovského úradníka (4,46n); nasýtenie zástupu (6,1n); uzdravenie v Betesde (5,2n); kráčanie po vode (6,16n); uzdravenie slepého od narodenia (9,1n); vzkriesenie Lazara (11,1n). Druhá časť (Jn 13-21) sa nazýva aj „Kniha slávy“, lebo opisuje Ježišovo utrpenie, ktoré je oslávením aj Otca, aj Syna.
• Ježiš v Jánovom evanjeliu stále hovorí o sebe a o svojej jedinečnej identite.
• Na rozdiel od toho – synoptici skôr predstavujú Ježiša, ktorý hovorí
  o Božom kráľovstve, ale nie o sebe.
• Ján predstavuje Ježiša tak, že prenáša na neho symboly, prisľúbenia
  a zákony Starého zákona. Hovorí o Ježišovi ako o veľkonočnom baránkovi, ktorý sníma hriechy sveta; novým chrámom pre kult nového Božieho ľudu; mannou, vodou zo skaly, ktorá dáva živú vodu; hadom vyzdvihnutým na púšti.
• Adresáti Jánovho evanjelia: kresťania maloázijských cirkví, ktorí už relatívne dobre poznali kresťanstvo aj ostatné tri evanjeliá a potrebovali sa prehĺbiť vo vnútornom prežívaní kresťanskej viery.
• Doba a miesto vzniku Jánovho evanjelia: medzi rokom 90 – 100 po Kr. v Malej Ázii.

2. Niekoľko exegetických poznámok k textu Jn 1, 19-51

• Jánovo svedectvo Jn 1, 32
• „Ani ja som ho nespoznal… na koho uvidíš zostupovať Ducha … a ja som videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn“
• Ján nenapísal svoje ev. prednostne ani pre Židov (ako Mt), ani pre Rimanov (ako Mk), ani pre pohanov (ako Lk), ale pre maloázijské spoločenstvá zložené zo židokresťanov a pohanokresťanov
• Mladý Ján – evanjelista bol spolu so svojím bratom Jakubom (Zebedejovi synovia) žiakom Jána Krstiteľa, ktorý jednoznačne poukázal na Ježiša ako Božieho baránka
• Symbol „Baránok Boží“ bol pre každého Žida zrozumiteľný už od čias vyslobodenia z Egypta (Ex 12, 11-13); každý deň sa v chráme prinášala obeta baránka za hriechy ľudí (Ex  29,38-42)
• Ján Krstiteľ bol pre mladého Jána veľkou autoritou; práve on potvrdil, že Ježiš je ten očakávaný Vykupiteľ – Mesiáš, Boží Syn
• Ján Krstiteľ bol pokorný, nazval sám seba iba „hlasom“ – o to výraznejšie je jeho svedectvo o Ježišovi
• Keď Ján Krstiteľ vo väzení Macherus pocítil pochybnosti a poslal k Ježišovi učeníkov s odkazom „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ (Mt 11,3)– nespochybnil svoje svedectvo o Ježišovi ako Božom Synovi; nemal pochybnosť o osobe, ale o jeho spôsobe, ako napĺňal svoje poslanie (Jána, ako aj väčšinu Židov, prekvapovalo Ježišovo milosrdenstvo – oni očakávali bojovného mesiáša, ktorý sa silou vzoprie voči Rimanom…)
• „Čo hľadáte?“ – „Učiteľ, kde bývaš?“ Jn 1, 38
• Tá otázka vlastne znamenala „Ako žiješ? Kto vlastne si? Chceli by sme ťa lepšie spoznať…“
• Toto stretnutie trvalo niekoľko hodín a učeníci si ho navždy zapamätali; Ján o ňom písal v evanjeliu, keď už mal vyše 90 rokov – a text evanjelia dokazuje, že tá spomienka bola stále veľmi živá, veď Ján si pamätal aj to, že boli štyri hodiny popoludní, keď sa stretli s Ježišom…
• „Našli sme Mesiáša“ Jn 1, 41
• Učeníci boli takí nadšení zo stretnutia s Ježišom, že si to nemohli nechať pre seba
• Ondrej o ňom nadšene rozprával Šimonovi, Filip Natanaelovi, …

 „Rabbi, ty si Boži Syn, ty si Kráľ Izraela“ Jn 1, 49

– Natanael je vlastne neskorší apoštol Bartolomej.( Meno „Bartolomej“ je rodové a označuje, že ide o „Tolomejovho syna“ .)  Tento muž pozorne sledoval Ježišovo správanie a aj jeho reči. Spočiatku mal voči nemu predsudky, veď  Nazaret naozaj nebolo „vychytené“ mesto. V Ježišových časoch tam žilo veľa pohanov a náboženský život aj morálka v tomto meste boli zrejme  viac uvoľnené než napr. v Jeruzaleme.

Nevieme všetky detaily, ako Ježiš a Natanael spolu komunikovali, lebo Ján zachytil v evanjeliu len pár kľúčových viet. No keďže Pán Ježiš o Natanaelovi povedal, že je „Izraelitom, v ktorom niet lesti“, podal tým jeho výstižnú charakteristiku: Natanael teda musel byť človekom, ktorý bol pravoverný
a hĺbavý, mal rád Božie slovo a uvažovanie o ňom; určite miloval aj svoj národ. Skutočnosť, že sedával pod figovníkom, mohlo znamenať aj to, že pod týmto posvätným stromom čítal Písmo, ako sa to v tých časoch robilo. Keď Ježiš na toto poukázal, Natanaela to zjavne potešilo. S Ježišom našli spoločnú reč – zápal za Božie veci. Nepoznáme všetky časti mozaiky, ktorá v Natanaelovom srdci vytvorila obraz o Ježišovi, ale vieme, že to musel byť veľmi pôsobivý obraz, keď Natanael napokon nazve Ježiša učiteľom, ba dokonca kráľom Izraela!

3. Duchovná aplikácia

Ježiš:

• priťahoval ľudí svojím vnútorným životom, vzťahom k Bohu, o ktorom otvorene a so zápalom rozprával
• mal krásne ľudské vlastnosti, priateľský, empatický prístup k ľuďom, takže sa dobre cítili v jeho prítomnosti a túžili byť s ním
• ocenil dobro v každom človeku („toto je pravý Izraelita…“)
• hovoril o Božích veciach a zapaľoval za ne svojich poslucháčov

Ján, Ondrej Šimon, Filip, Natanael …

• dychtivo prijímali zápal od Ježiša
• sami sa stali horlivými ohlasovateľmi evanjelia
• Priťahovali iných k Ježišovi

Je veľkým problémom dnešných kresťanov, že nemajú zápal za Božie veci, za šírenie evanjelia.

Prečo? – Pretože sú „ohučaní“ dnešným hlučným konzumným svetom…

Čo robiť?

Treba sa vrátiť k Božiemu slovu. Prekonávať hluk dnešnej doby a v tichu sa rozprávať s Bohom – pri rozjímaní nad Božím slovom, pri liturgii, pri osobnej modlitbe, pri ruženci, …